Jonáš Záborský
Prešovský kraj

Jonáš Záborský
(1812, Záborie – 1876, Župčany)
Letiac ponad slovenské územie Lupa videla mnoho zvierat, mnoho stromov, mnoho kvetov. Zvieracie a rastlinné kráľovstvá boli plné života. Správanie všetkých sa občas dalo porovnať aj s ľudským. Ešte presnejšie to zbadal pred mnohými rokmi Jonáš Záborský. Narodil sa v Záborí, ale jeho študentský aj pracovný život spája sa s vtedajšími a aj súčasnými mestami v Prešovskom kraji: Kežmarok, Prešov.
Jonáš Záborský si ľahko dokázal predstaviť, že zvieratá či rastliny zosobní a prostredníctvom ich príkladu bude hovoriť o ľuďoch, opisovať ľudské vlastnosti – dobré i zlé. Stal sa tak významným slovenským bájkarom. Známe je jeho dielo Bájky slovenské Jonáša Záborského. Autor do prvej časti diela vložil pôvodné aj preložené bájky, v druhej časti nájdeme anekdoty, alegórie, bájky a v tretej preklady z gréčtiny a poľštiny. Spolu okolo 250 textov.
Za sprievodu Lupy deti hľadali v bájkach skutočný zmysel a snažili sa ich pretvoriť do obyčajnej ľudskej reči. Veľmi sa im darilo. Okrem toho sa Lupe na návšteve v Prešove podarilo vypátrať, a to celkom ľahko, divadlo, ktoré nesie práve meno autora – Divadlo Jonáša Záborského. Dôvod spolu s deťmi zistili tiež. Jonáš bol vynikajúci dramatik, písal divadelné hry a právom jedno z významných divadiel na Slovensku dodnes nosí jeho meno.
Galéria našich prác
Mravenište
„Odkiaľ hŕba toľká?“
tázal sa chlapec paholka,
keď zočil v lese smetisté
pod sosnou mravenište.
Ukázal mu mravca, ale ťažká viera.
„Hm! Tak veľká hromada a tak malé zviera!“
„To nie je,“ riekol sluha, „dielo jednej chvíle.
Robotnosť mnoho môže i pri malej sile.“
Jonáš Záborský: Bájky
Čítajte viac: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1121/Zaborsky_Bajky/1#ixzz6ujdhgYl0
Mravenisko
Chlapec: Odkiaľ sa vzala toľká hŕba?
Paholok: Aká hŕba?
Chlapec Táto predsa!
Paholok: Myslíš to mravenisko?
Chlapec: Áno.
Paholok: To je výsledok práce týchto malých mravcov.
Chlapec: Ako môžu také malé mravce postaviť niečo také veľké?
Mravec: Pretože sme veľmi usilovní a pracovití.
Sara: Fíha!
Mravec: Je to veľmi zložité, ale spoločnou prácou a vytrvalosťou sa to dá.
text: Sára, Dominika, Matúš
Za dramatika
Milé Slovensko!
Keďže na Slovensku máme šikovných a zaujímavých dramatikov, ale nie je ich zas až tak veľa, tak Ti želám veľa dramatikov.
Dramatik má veľmi dôležitú úlohu v divadle. Je to autor, ktorý vymýšľa a píše divadelné hry. Musí mať dobrú predstavivosť, veľkú fantáziu a aj zmysel pre humor.
Dramatici majú veľmi dôležitú úlohu v spoločnosti, a preto ich potrebujeme. Vďaka nim môžeme chodievať do divadiel a vidieť zaujímavé hry.
text: Sára
Medveď a líška
Trel sa medveď o jedľu pri potoku,
keď ho blchy kúsaly, až mu krv šla z boku.
„To hlúpo,“ vetí líška, tiež blchmi morená;
vezme v pysk a prinesie kus suchého sena.
Vojde s ním do potoka a pomaly vmočí
odzadku sa do neho až po samé oči.
Blchy, keď sa norila, šly ďalej splašené;
naposledok sa všetky shromaždily v sene.
Vtedy líška pustila seno, zdaru istá;
blchy pošly po plti, ona stála čistá.
To keď medveď uvidel, zamumlal si: „Hum! Hum!
Predsa len ďalej vedie než sila rozum.“
Jonáš Záborský: Bájky
Čítajte viac: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1121/Zaborsky_Bajky/1#ixzz6ujdnxDBL
Medveď a líška
Bájka poukazuje na mnohé ľudské vlastnosti, hoci v nej vystupujú zvieratá.
V Záborského bájke Medveď a líška to bolo takto:
Medveď sa škrabal o strom, aby sa zbavil bĺch. Ale líška, ktorá tiež mala blchy, sa zamyslela: rozhodla sa okúpať a senom vyčesať. Napokon, líška sa bĺch zbavila, ale medveď nie. Myseľ vždy vyhráva nad silou.
text: Matúš