Konštantín a Metod
863 – príchod na Veľkú Moravu

Lupa sa na svojej nôžke vybrala do Solúna. Viete, kde to je? Nuž, nie je to na Slovensku. Je to omnoho ďalej. Dokonca, je to pri mori. Možno to mestečko poznáte viac pod pojmom Thessaloniki. Aj Lupa poznala tento názov. No len čo otvorila batoh, vykutrala z neho poskladanú mapu, rozložila ju na stôl, pochopila, že Thessaloniki sa nazývajú Solún. Cesta, ktorú Lupa absolvovala, však nebola dlhá len geograficky, ale aj historicky. Vybrať sa do Solúna totiž znamenalo zároveň sa vybrať do minulosti. Do 9. storočia! V tých časoch toto mesto bolo súčasťou Byzantskej ríše a vládol tu Michal III. Mesto rozkvitalo, žilo tu veľa múdrych ľudí, čulo fungoval obchod. Spomedzi ľudí múdrosťou vynikali dvaja bratia: Konštantín a Metod.

Historický okamih:
Lupa sa prechádza hlavnou solúnskou cestou, keď tu do nej vrazí posol! “Nezavadzaj, nevidíš, že sa ponáhľam!? Prichádzam z ďalekej krajiny. Z Veľkej Moravy!”
“A oči si si zabudol v Nitre?” odvrkla zranená Lupa.
“Och, nie. Prepáč, nechcel som do Teba tak vraziť. My vo Veľkomoravskej ríši sme dobre vychovaní a slušní Slovieni. Nevšimol som si ťa. Si príliš priesvitná,” ospravedlňoval sa posol.
“Som Lupa. Jasné, že som zo skla! Inak by si si cezo mňa nemohol posvietiť na to, čo hľadáš,” vysvetľuje Lupa.
“Ukáž,” posol vezme do ruky Lupu a dodá, “hľadám panovníka Byzancie, cisára Michala III. Mám tu preňho dôležitý odkaz od nášho vladára Rastislava.” Len čo to dopovedal, priložil Lupu k mape, ktorú mu dali na dvore kniežaťa Rastislava, aby mu poslúžila na ceste k Michalovi.
“Och naozaj, je cez Teba vidieť, teraz presne viem, kde odbočiť, aby som sa dostal na panovníkov dvor,” povedal posol, vložil Lupu do vrecka a šiel.

Na dvore byzantského cisára predniesli obsah Rastislavovho posolstva.
V liste byzantskému cisárovi Rastislav píše:
„Náš ľud pohanstvo odmietol a drží sa kresťanského zákona. Nemáme však učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil kresťanskú vieru.“
Lupa si pozorne vypočula, že na Veľkej Morave potrebujú vzdelancov, ktorí by šírili kresťanstvo, kultúru a vzdelanie a prihovárali sa ľudu rečou, ktorej by rozumel.
Byzantský cisár sa hneď rozpamätal na dvoch bratov Konštantína a Metoda a vyslal ich na misiu na Veľkú Moravu.

*
Rok 863 si bude pamätať slovenská história ešte veľmi dlho. Práve v tom roku zavítali na naše územie solúnski bratia Konštantín a Metod. V rukách niesli veľký dar: písmo hlaholiku. Ich misia formovala históriu i identitu slovenského národa.
Poslaním dvojice bolo priniesť vieru a hlásať ju rečou Slovanov. Dovtedy sa totiž používali na liturgické účely na našom území iné jazyky a náš ľud im nerozumel. Vierozvestci zo Solúna priniesli našim predkom jazyk staroslovienčinu. Vznikla na základe macedónskeho nárečia z oblasti Solúna.

Bo svätý Pavol učiteľ nám hovorí,
keď najprv k Bohu svoju prosbu predniesol:
Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov
vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“
Proglas

*
Konštantín – Cyril, ktorý neskôr získal titul Filozof a po ktorom je pomenovaná univerzita v Nitre, spolu so svojím bratom vytvoril nové písmo nazývané hlaholika. Toto písmo bolo prispôsobené slovanskému nárečiu. Neskôr sa stalo základom pre azbuku. Vznik hlaholiky je rozhodujúcim momentom v histórii slovanskej kultúry a náboženstva.

…tak isto každé ľudské srdce na zemi
dážď Božích písmen potrebuje pre seba,
aby plod Boží vzrástol v ňom čo najväčšmi.
Kto môže všetky podobenstvá povedať,
čo národ bez kníh obžalujú, usvedčia,
že nehovorí hlasom zrozumiteľným?“
Proglas

Počas svojho pôsobenia na našom území bratia Cyril a Metod prispeli k rozvoju kultúrneho, náboženského a politického života v regióne. Ich rozsiahla činnosť zahŕňala zakladanie cirkevných škôl či preklad Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov. Týmto spôsobom chceli umožniť, aby kresťanské učenie bolo prístupné ľuďom v ich materinskom jazyku. Používali na to nové písmo – hlaholiku.

Počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.“
Proglas

Vďaka pôsobeniu Cyrila a Metoda náš jazyk nadobudol výnimočné postavenie ako štvrtý liturgický jazyk, po hebrejčine, latinčine a gréčtine. Vďaka bratom sme získali prvé písomné pamiatky v našom jazyku, vrátane významného diela Proglas, predslovu k evanjeliu. Autorom Proglasu je Konštantín. Vetou, ktorú si nielen Lupa, ale aj kamaráti zo škôl z Proglasu dobre zapamätali je: “Nahé sú bez kníh všetky národy.” Žiacke úvahy k významu písma, kníh, reči a písomnosti, ale aj ukážky z hlaholiky si môžete v pozrieť galérii tvorby.