Krista Bendová
Žilinský kraj

Krista Bendová
* 27. január 1923, Kráľova Lehota – † 27. január 1988, Bratislava
O majsterke bláznivých postavičiek sa Lupa dozvedela od jednej malej dievčinky. “Lupa, a poznáš Jožka Pletka?” Lupa zaváhala a rozhodla sa Jožka vyhľadať. Hľadala ho dlho, ale napokon sa tento nezbedník prezradil sám, keď vypadol z knižky v Kráľovej Lehote. Udrel sa na hlavičku tak silno, že sa mu všetko doplietlo. Lupa sa ho vypytovala, kto ho vymyslel a on len stále húdol svoje: „Opice z našej police, Bola raz jedna trieda…“ Lupa tušila, že z neho správnu odpoveď len tak nedostane. Keď to už skoro s dotazovaním vzdávala, vykukol spoza chrbta Jožka Pletka Osmijanko! Ďalší podivín. Maličký. Brucho a hlava ani osmička! Žeby tento číslicový panáčik vedel, kto vymyslel Jožka Pletka? Keď však Osmijanko videl hovoriacu Lupu len sa smial a smial. A žiadne slovo z neho nevypadlo. No ako sa smial, padali z neho číslice: 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 9. Osmička nevypadla, Osmičkou bol on sám. Na ten rehot sa prebudil a z plota pri knižnici vyskočil akýsi namaľovaný panáčik. Bol celý farebný, ale iba v 2D podobe. Predstavil sa ako Samko Klamko. A ten vám toho Lupe narozprával! Ako ho Krista Bendová vymyslela na papieri (bolo jasné, že autorka je vtipkárka), ako ho nakreslili na plot, ako z toho plotu vyskočil, ako… A za týmto posledným “ako” otvorila sa pred Lupou tvorivá galéria s príbehmi o maľovanom panáčikovi z plota, ktoré vymysleli deti.
Galéria našich prác
Panáčik z plota
Panák z plota vyskočil, maliara tým zaskočil. Ako ide po ulici, obzerá sa a zrazu padá do kanála. Keď dopadne, zahromží: “Tričko som si zamočil. Ako orechová škrupinka, tu si pekne pospinkám.” Zobudí sa: ajajaj! Vtedy zistí, že ho voda kolíše. Ako vodopád padá a keď dopadne, stratí sa vo vode. Ale prečo nevypláva? Však on asi plávať nevie. Ale on sa rozpustil. Ó, chudák!
Autor: Dorota Melicherová
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panáčik z plota
Panáčik skočil cez plot. Pršalo...Išiel sa teda kryť. Nepodarilo sa mu to však, lebo si vyvrtol členok. Šiel do nemocnice. V nemocnici mu dali barle. Potom išiel domov. Nikdy sa už nevrátil na to miesto, kde preskočil plot. Keď sa mi členok zahojil, pokračoval na v ceste za svojím cieľom - stať sa maliarom. Kreslil majstrovské diela. Predal ich toľko, až sa stal boháčom.
Autor: Viktor Sádovský
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panák z plota
Panák z plota vyskočil, práve keď začalo pršať. Schoval by sa do obchodu, ale tam ho nechceli. Potom ako ho vyhodili, hľadal si ďalší úkryt v banke.
Panák vykradol banku, ale sám nevedel, že ju vykradol. Iba našiel vo vrecku pár drobných. Na minciach boli muži, ktorí sa veľmi podobali na maliarov, čo ho namaľovali. Po panákovi išla polícia. Chytila ho a dali na dva roky do basy.
Panák vo väzení prišiel na to, že má superschopnosti a stal sa slávnym. Pustili ho vďaka tomu z väzenia. Hneď ako bolo na slobode, urobil kúzlo, stal sa človekom a odišiel bývať ku maliarom.
Autor: Lucia Kalmanová
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panáčik z plota
Panák vyskočil z plota a išiel sa schovať do domu. Vtom zbadal ceruzku, ale nevedel, čo to je. Zobral ju do ruky a začal kresliť. Tak si nakreslil priateľa. Spoliu sa vybrali na cestu do kresleného sveta. Ale nevedeli, že to bude taká dlhá cesta. Išli cez rôzne krajiny. Po troch dňoch ta dorazili a so všetkými sa skamarátili. V kreslenom svete však náhle začalo pršať. Všetci sa schovali do svojich kreslených domčekov. Vnútri sa zabávali a hrali sa. Keď napokon prestalo pršať, všetci sa rozutekali von.
Autor: Radka Zajaková
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panáčik z plota
Panáčik utekal a utekal. Utekal od plota. Utekal do lesa. V lese stretol líšku, medveďa a vlka. Medveď a vlk ho riadne poobháňali. Panáčik dobehol až ku hradbám hradu Beckov. Tam našiel peknú princeznú. Bola taká istá ako bol i on – nakreslená, veselá a milá. Neváhal a spýtal sa princeznej, či nechce byť jeho milovanou. Princezná to prijala a o pár dní bola svadba. Princezná porodila dve pekné dievčatá. Volali sa Zuzka a Monika. A žili šťastne, kým nepomreli.
Autor: Katka Jaloviarová
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panák z plota
Panáčik vyskočil z plota. Poobzeral sa po okolí a všimol si, že prší. Vedel, čo sa stane s kriedou za dažďa! Rýchlo sa rozbehol. Všimol si, že ľudia utekajú do domov. Utekal za nimi. Dobrí ľudia ho pustili dnu. Dali mu jedlo a vodu. Ako sa napil vody, rozpustil sa. Avšak nezomrel. Iba sa vrátil na plot.
Autor: Lukáš Sanitra
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panáčik z plota
Jedného dňa panáčik vyskočil z plota a išiel do mesta. Tento príbeh je o tom, ako v meste zarobil pár eur za dobrú muziku.
Panáčik sa na chvíľu zastavil, žeby išiel do obchodu. Lenže nemal peniaze. Išiel si ich teda zarobiť. Nevedel presne ako na to, tak sa rozhodol zahrať na gitare. Avšak nik mu nedal ani cent. Raz podišiel k nemu pán a dal mu dve eurá, lebo hral dobrú muziku. Ba dokonca sa mu i veľmi poďakoval. Podišiel k panáčikovi ďalší pán, ale ten mu dal iba jedno euro. Aj tak už mal viac ako nič. Konečne mohol ísť do obchodu. Kúpil si jesť a celý šťastný šiel ďalej objavovať mesto.
Autor: Slávko Sedilek
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panáčik z plota
Len čo panák vyskočil z plota, hneď utekal pred dažďom. Ako bežal, tak nevládal. Dostihla ho búrka a rozmočila ho. Zostala po ňom len mláka. Keď vyšlo slnko, voda sa vyparovala a s ňou sa vyparil aj mokrý panák.
Keď znovu pršalo, padal z neba farebný dážď a s ním sa vrátil na zem aj panák. Pršalo aj v dedine. Všetko bolo zrazu farebné. Panák sa zo zeme zdvihol a utekal sa vrátiť na plot, na ktorom bol pôvodne namaľovaný. Skočil do plota. Raz šiel okolo maliar, pozrel na panáčika a domaľoval ho. Aj teraz je panák tam a všetci sa naňho dívajú a vravia, aký len je krásy!
Autor: Martino Carlos alias Martin Pocklan
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panáčik z plota
Vyskočil panáčik z plota a obzerá sa okolo seba.
Pýta sa sám seba: “Kde som to?”
Keď sa poobzerá, zazrie dom. Z toho domu zrazu vybehne malé dievčatko.
Pýta sa ho: “Kto si?”
On jej odpovedá: “Som panáčik z planéty Krieda.”
“Nechceš trochu spoznať tento svet, keď si z inej planéty?” vyvedá dievčatko.
“Veľmi rád,” odvetil panáčik.
Vybrali sa na prechádzku do lesa k jazeru i na lúku chytať motýle. Nakoniec sa objali a panáčik z planéty Krieda sa zmenil na človeka. Od tej chvíle z nich boli najlepší kamaráti.
Autor: Ján Košč, Michal Jíša
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panáčik z plota
Keď namaľovaný panáčik vyskočil z plota, rýchlo bežal do reštaurácie. Objednal si pizzu, džôs a palacinku. Ako to väčšinou býva, ako prvé mu priniesli džús. Keď sa išiel napiť, akurát prechádzal okolo starý dedko Anton. Drgol do stola a panáčik sa oblial džúsom. Pomaličky začal miznúť až nakoniec zmizol úplne celý. Po čase prišla čašníčka s jedlom. Nemala ho komu dať, nuž ho vyhodila plastelínovým mačkám. Mačky si na tom pochutili. A tak sa skončil príbeh o kreslenom panáčikovi.
Autor: Hanka Leváková, Sofia Filčíková
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník
Panáčik z plota
Namaľovaný panák vyskočil z plota a chcel prebehnúť domov k maliarovi. Lenže začalo veľmi pršať. Panáka razom zmylo pod zem. Tam ho privítali čerti, ktorí ho oživili kúzelnou polievkou z kostí. Panáčik polievku zjedol a razom ozdravel. Potom sa ho čerti opýtali, či sa chce vrátiť ku maliarom alebo do neba. Panáčik odpovedal, že sa chce rozlúčiť s maliarmi a vráti sa do pekla. Čerti súhlasili. Potom ho premiestnili ku maliarom. Tam sa rozlúčil a vrátil sa do pekla. Keď sa vrátil zjedol znova polievku z kostí, vypil džús z tekvice a išiel spať. To robil každý deň, až kým nezomrel.
Autor: Linda Ďurišová, Mirka Bišturová
ZŠ Hrnčiarska 1, Zvolen
4. ročník