Miroslav Válek

Trnavský kraj

zdroj: wikipedia

Miroslav Válek

* 17. júl 1927, Trnava – † 27. január 1991, Bratislava

Jedného dňa Lupa natrafila na jedno obyčajné auto. Siahla do vrecka, skontrolovala si platnosť vodičáku a rozhodla sa, že sa odvezie do Trnavy, odkiaľ pochádzal spisovateľ Miroslav Válek. No len čo to vyslovila nahlas, auto zmizlo. Keby ho pred chvíľou nebola videla svojím dôsledným okom, ani sama by neverila, že sa niečo takéto môže stať! Neviditeľné auto Lupa dôsledne hľadala. Skočila za každý, aj neviditeľný roh, prebehla všetky križovatky, ale auta nebolo. Tu sa vám zrazu pred Lupou zjavila vtáčia búdka. Vypadala presne ako tie malé knižné búdky, ktoré nájdete kde-tu pri ceste, a ľudia do nich prinášajú už sto razy prečítané knihy. Knihy tak majú možnosť poslúžiť inému vášnivému čitateľovi. Lupa dobre vedela, že v knihách jesto múdrostí habadej! “Určite mi knihy prezradia, ako je možné, že sa viditeľné auto stalo neviditeľným a kde práve je.”
Lupa skočila do malej búdky a nôžkou opatrne prelistovala niekoľko kníh. V jednej z nich našla takúto báseň:

Neviditeľné auto, viditeľný strom

Všetko sa začalo tým, že viditeľné auto
narazilo do neviditeľného stromu.

To sa niekedy stáva. Ako kedy,
ako kde a ako komu.

Viditeľné auto leží v nemocnici
priviazané viditeľným povrazom.
Viditeľné auto s viditeľným úrazom.

Asistenti s hrôzou na tvári,
pacienti, primári, vrátnici a psychiatri –-
zbehla sa tu celá klinika pozrieť,
čím to auto vyniká.

Tára dve na tri, ba aj na štyri:
že má zápal pneumatík,
že je z neho reumatik,
že mu ľavým okom myká,
že má angínu.

„Netúlať sa po klinikách, nejesť zmrzlinu,
trikrát denne dvadsať kvapiek benzínu.“

Ó, ako je autu dobre, koľko úľavy!
Vo dne v noci si to trúbi do hlavy:
„Netúlať sa po zmrzlinách,
nejesť kliniku,
trikrát denne dvadsať kvapiek zmizíku.“
Hurá! Zabrala tá zmizíková kúra.
Neviditeľné auto! Ach!
Neviditeľné auto – je to v novinách.
Neviditeľné auto po uliciach chodí,
neviditeľné auto všetko dokáže,
neviditeľné auto, víťaz súťaže:
„Ani jeden kilometer bez nehody.“
Neviditeľné auto, fantóm mesta.
Neviditeľnému auto nestačí už cesta.
…

Báseň bola veľmi dlhá. Ale medzi knihami v búdke našla Lupa aj iné príbehy o neviditeľných dopravných prostriedkoch. Za nimi však nestojí už Miroslav Válek, ale detské hlávky, ktoré sa nechali básňou o neviditeľnom aute inšpirovať.

Galéria našich prác

Neviditeľný vlak

V hlbokých horách, kde sa cez hmly preháňali iba tiene, existoval vlak, o ktorom nikto nevedel. Bol neviditeľný. Cestoval po koľajniciach bez hluku, bez dymu, bez svetiel. Nikto netušil, kto ho postavil, ani kam smeruje.

Jedného dňa, počas prudkej búrky, narazil vlak na starý rozbitý most. Nevšimol si ho. S rachotom sa prepadol do rokliny. Našťastie nebol úplne zničený, ale bol vážne poškodený. Nemohol sa pohnúť, jeho kolesá boli celkom zdeformované.

Týždne tam len tak ležal. Bol sám. Až raz prišiel na to miesto chlapec menom Marek. Hľadal úkryt pred dažďom. Vtom ho premkol zvláštny pocit, akoby tam čosi bolo. Dotkol sa vzduchu a zrazu ucítil kov. „Čo to je?“ zašepkal. A vtedy vlak urobil niečo, čo nikdy predtým – jemne zavrčal a dvere sa otvorili. Chlapcove oči zachytili ich obrys.

Marek bol nadšený. Každý deň sa ta vracal, opravoval kolesá, olejoval súčiastky, až kým vlak nebol znova schopný pohybu. Ale stále bol neviditeľný. 

Jedného dňa, keď sa vracal domov, uvidel Marek na trati auto uviaznuté medzi koľajnicami. Vlak začul jeho myšlienky: Musím pomôcť!

Napriek bolesti a poškodeniam sa vláčik rozhodol konať. Vydriapal sa z rokliny na most. Pomaly, ale silno, zatlačil auto do bezpečia práve vtedy, keď sa z druhej strany rútil iný vlak. Ľudia boli v šoku. Videli, ako sa auto pohlo, ale nikoho tam nebolo.

A v tej chvíli, keď vlak vykonal svoj čin, začal žiariť. Jeho kovové telo sa stalo viditeľným, svetlá sa rozsvietili, kolesá zaškrípali o koľajnice. Už nebol iba tieňom, stal sa skutočným.

Odvtedy Marek a vlak jazdili spolu. Vlak už nebol sám. A hoci jeho minulosť ostala záhadou, jeho budúcnosť bola jasná – pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú.

Karin Martinková
ZUŠ Detva

Babeta

Bola raz jedna babeta. A bola samé tlačidlo. Narátali by sme ich aj sto. Babeta však bola smutná, lebo bola neviditeľná. Ako to len zmeniť? 

Babeta sa rozhodla, že každý deň vyskúša jedno z tlačidiel. Vybrala si prvé a, div divúci, razom mala v motore karfiol. Skúsila druhý gombík - a vtom ju nebolo vidno. Pritisla tretie tlačidlo - nič sa nestalo. Štvrté stisla - v rádiu hrala Macarena. Piaty gombík skúsila - popred ňu prebehol človek. Takto vyskúšala deväťdesiatdeväť tlačidiel. Posledná šanca: sté tlačidlo! Konečne je viditeľnáááá.

Timotej Výbošťok
ZUŠ Detva

Popletené cesty

Žil raz jeden zvláštny kamión Kapybara. Keď prevážal vtákopyska, narazil na loď, ktorá sa plavila Tichým oceánom. Kamión Kapybara horko zaplakal, lebo ho vtákopysk po zrážke s loďou nevidel. 

Cesta pokračovala ďalej. Len čo prišli na Antarktídu, Indovia naň nechtiac hodili kýbeľ s oranžovou farbou. Keďže pomarančová farba bola nezmazateľná, kamión Kapybara zostal oranžovým. Ale pretože bol oranžový, lietadlá sa mu smiali, že vypadá ako mrkva. Vybral sa do autoservisu, kde ho prefarbili na bielo-hnedý kamión. V takej kombinácii išiel navštíviť medveďa. S hnedým chlpáčom sa v lese hrali na schovávačku, naháňačku i sochy. A potom prišiel dážď! Kamión sa stal neviditeľným. Sproboval znova nájsť autoservis, ale márne. Cestou sa stratil, ba čo viac ani kamarát medveď ho už nikdy viac nevidel.

Lesana Ulianková
ZUŠ Detva

Električka

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Električka. Električka si, ako vždy, jazdila po meste, keď raz do nej vrazil kamión. Popravde, bol to neviditeľný kamión a keď vrazil do Električky, aj ona sa stala neviditeľnou. Bola vážne poškodená. Išla do pivovaru a tam ju jeden šikovný čašník, čo videl aj neviditeľné veci, opravil. Taká opravená si potom jazdila ďalej po meste. Bola celá nadšená, že dostala druhú šancu a mohla viesť ďalej pekný život. Našla si aj veľa kamarátov a kamarátok. Taká šťastná zostala až do konca svojho elektrického života. A potom zazvonil zvonec a rozprávky o Električke bol koniec.

Nina Ivanová
ZUŠ Detva

Autobus

Bol raz jeden autobus, keď tu zrazu narazí do voľačoho. Autobusár zisťuje, čo sa stalo. Ale stále nič nevie. Tu sa lepšie prizrie: autobus zmizol! Tu príde autobusárovi na um, že keď autobus nevidieť, mohol naraziť do neviditeľného stromu. Vybral sa autobusár do opravovne a potom i na políciu. Objasnil čo mohol. Povedal všetkým, že z cesty treba odtiahnuť neviditeľný strom. Hasiči sa chytili roboty. No ako ho ťahali, sami sa stali neviditeľnými a strom sa stal viditeľným.

Eli Gaňová
ZUŠ Detva

Neviditeľná štvorkolka

Dávno-pradávno, vlastne tak dávno to ani nebolo, jedného krásneho dňa, jedna veliká štvorkolka ako riadna frajerka, jazdila po meste. Frčí, ide, keď tu zrazu z ničoho nič sa udrie o čosi neviditeľné. Nevedela, čo to bolo. Len potom si všimla, že z toho miesta odlieta bublina väčšia ako ona. Zamyslela sa a zistila, že predtým tam tá bublina nebola. Pripadalo jej to divné. Vybrala sa do pekárstva, že sa spýta, či to nie je len sen. Ešte pred obchodom s pečivom bol však obchod so zrkadlami. Štvorkolka pred ním zastane. Pozerá sa a pozerá, ale nevidí tam svoj obraz. Veľmi sa zľakla a trtúlila do svojho rodného domu, kde bývali jej rodičia. Otvorila dvere a ako vždy jej otecko Štvorkolko Modrý pozeral futbal. Mama práve varila obed. Štvorkolka drela za ňou, no tá ju vôbec nepočúvala. Štvorkolka si zrazu niečo uvedomila: Ona je neviditeľná! Náhle k nej priletela bublina, ktorú Štvorkolka zazrela v momente, keď sa stala neviditeľnou. Dala jej radu: “Chyť sa niečoho, čo nie je živé.” Štvorkolka ju poslúchla a chytila sa kvetináča. V tej chvíli sa stala viditeľnou. Paráda!

Lexi Holubová
ZUŠ Detva

Neviditeľná motorka

Bola raz jedna opustená neviditeľná motorka. Bola veľmi smutná, lebo iné viditeľné motorky, behali po svete. Ale táto bola sama v neviditeľnej garáži. Jednako, ona, neviditeľná motorka, počula zvuky, ako niekto otvára garáž. Bola veľmi zvedavá a vystrašená. Čochvíľa však zistila, že je to jej najlepší kamoš. On je tiež neviditeľný. 

Keď sa išli previesť, narazili do troch viditeľných stromov. Motorka dostala poriadny defekt na prednom kolese. Jej kamoš mal len trochu sfúknuté koleso. Vybrali sa do nemocnice. Tam sa kamoš s trochu vyfučaným kolesom rýchlo, na dokonca sa stal pritom aj viditeľným. Neviditeľná motorka bola smutná, že v nemocnici zostane sama a opustená. Nakoniec sa ukázalo, že aj ona o štyri týždne pôjde domov. Ale pre ňu to bolo stále veľa. Od smútku motorka napokon vyčerpane zaspala.

Keď sa neviditeľná motorka prebudila, uvidela vedľa seba svojho kamoša. Zistila, že sú stále v garáži. Jej viditeľný kamoš tu stále spomínal na okamih, keď sa videli naposledy. A veru aj jemu bolo bez motorky smutno. Ich kamarátstvo bolo také silné, že sa vďaka nemu neviditeľná motorka premenila na viditeľnú.

Megy Petrovičová
ZUŠ Detva

Helikoptéra a anjel

Helikoptéra lietala na nebi až narazila do neviditeľného anjela. Neviditeľný anjel sa v tej chvíli stal viditeľným. Helikoptére sa rozbilo okno. Chudiatko helikoptéra! Leží v nemocnici. Podíde k nej viditeľný doktor s neviditeľným liekom. Neviditeľný liek jej naleje na okno. Helikoptéra bola vyliečená, avšak zmenila sa na neviditeľnú. Svet si môže aj takto užívať naplno - lietať ponad moria, hory, vodopády a jazerá. Už jej nikdy nikto nebude rozkazovať. Viditeľný anjel sedel v helikoptére a spolu si radostne žili.

Veronika Kučerová
Cordelia Kvetová
ZUŠ Detva

Formula

Formula a jej kamarátka mali sen, že sa stanú neviditeľnými. Raz sa stalo, že formula prišla do laboratória a vyliala na seba ružovú tekutinu. Chcela sa pozrieť do zrkadla, aby uvidela, čo sa stalo, ale nevidela sa. Hneď bežala za svojou kamarátkou povedať jej, že je neviditeľná. Kamarátka ju ale nevidela. Formula bola z toho veľmi smutná a rozhodla sa pre radikálne riešenie: Presťahovať sa do Afriky. V Afrike si jej príbeh ľudia vypočuli a rozhodli sa jej pomôcť. Vynašli nový liek, aby formule pomohli. Formula bola zase viditeľná a bola šťastná. Vrátila sa späť za svojou kamarátkou.  Obe boli nadšené, že sú zase spolu. Kamošky sa po tejto udalosti rozhodli zmeniť svoje sny. Laboratórium, kde sa to stalo, zničili, aby sa takéto voľačo už nikdy nestalo nijakým iným kamarátkam.

Adriana Gondová
ZUŠ Detva