Pavol Dobšinský

Košický kraj

zdroj: wikipedia

Pavol Dobšinský
(1828, Slavošovce – 1885, Drienčany)

 

Zberateľa príbehov Pavla Dobšinského sme hľadali dlho. Stále sa niekde túla a to už celé desaťročia, pomaly stáročia. Doma, v Slavošovciach, v Košickom kraji, kde sa narodil v roku 1828, sme ho nenašli. Azda ešte stále jeho duch odpočúva príbehy, ktoré si v domoch či na záhradách rozprávajú ľudia. Veľkí a malí. Kedysi príbehy, ktoré Dobšinský spisoval, mali rôzny charakter. Za rozprávky sme ich začali považovať až neskôr, keď sa priblížili spôsobom rozprávania detskému čitateľovi. Pavol Dobšinský zozbieral 90 ľudových príbehov do ôsmich zväzkov. My dnes poznáme tri obrovské knihy pod názvami Prostonárodné slovenské povesti. To, že sú to rozprávky, dokazujú mnohé znaky. Deti ich spoločne s Lupou veľmi ľahko rozpoznali a aj vám ich do mapy napísali. 

 

Ako podotkla Lupa, pre romantického zberateľa určite bolo čarovným obdobím túlať sa zákutiami slovenskej krajinky a rozprávať sa s ľuďmi. Ale ako si celé tie generácie mohli príbehy tak presne pamätať? Nuž, možno kde-tu čosi aj pomenili, a tak máme i viac podobných príbehov, alebo si niekde ten istý príbeh pamätali pod iným názvom. Kedysi sa príbehy šírili medzi ľudom len ústnym podaním a Dobšinskému ozaj patrí vďaka, že si dal tú robotu, všetko zapísal a uchoval aj pre nás.

Galéria našich prác

Bohatý rok. Čo s ovocím?

Milý pán spisovateľ P. Dobšinský!

Na workshope Pod lupou sme sa učili o Vašej tvorbe a zbierkach krásnych rozprávok, preto som sa rozhodol, že Vám napíšem krátky list.

Som žiakom šiesteho ročníka, ale od detstva mi moji rodičia čítavali detské rozprávky. Nikdy som si neuvedomil, že sú to práve tie Vaše. Boli písané takou formou, že každé malé dieťa im rozumelo. Medzi moje najobľúbenejšie patrili: Soľ nad zlato, Zlatovláska a Janko Hraško. Doteraz mám veľa dobrých spomienok na tieto rozprávky.

Za tieto pekné príbehy, ktorými ste obohatili detskú fantáziu mnohým deťom, Vám chcem veľmi pekne poďakovať.

text: Michal B.

Ľudová rozprávka

Vyjadruje túžbu po dobre a spravodlivosti.

Patrí do ľudovej slovesnosti.

Má neznámeho autora.

Šíri sa ústnym podaním.

Znaky ľudovej rozprávky:

Ustálené začiatočné vety

               /Kde bolo, tam bolo... Za siedmimi horami, za siedmimi dolami.../

Ustálené záverečné vety

               / Zazvonil zvonec a rozprávky je... A žijú dodnes, ak nepomreli./ 

Dobro víťazí nad zlom

Dej sa odohráva na neurčitom mieste,  v neznámom čase

Rozprávka má vždy dobrý a šťastný koniec 

Vystupujú  v nej nadprirodzené bytosti  

Hovoriace zvieratá

Čísla 3, 6, 9, 12

V názve -  Traja zhavranení bratia, Tri prasiatka, O troch grošoch, Tri holúbky...

V opakovaní deja – Popoluška ide 3 razy na ples, Maruška ide 3 razy k mesiačikom...

V počte osôb a predmetov – 3 sestry, 3 bratia, 3 holúbky, 12 mesiačikov,  trojhlavý drak, šesťhlavý drak, deväťhlavý drak... 

Čísla 7, 12

Snehulienka a 7 trpaslíkov, Vlk a sedem kozliatok , O dvanástich mesiačikoch, Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, V sedemdesiatej siedmej krajine…

Čarovné predmety – plášť, klobúk, mlynček, píšťalka, stolček, kapsa, opasok, hrebeň, črievičky, zrkadlo, vrece, oriešky, obrúsok, čižmy…

Rozprávkové postavy:

Jednoduchí ľudia – chudobný človek, skromná Maruška, hlúpa žena,  zlá macocha...

Nadprirodzené bytosti – čert, ježibaba, drak, trpaslík, anjel, vodník, víly... 

Hovoriace zvieratá a predmety –  líška, medveď, jež, zrkadlo, lavička…

Vlastnosti postáv:

Dobré vlastnosti  – láskavé srdce a skromnosť Marušky, múdrosť a dôvtip chudobného človeka v Troch grošoch,  Popolvárova smelosť a odvaha, spravodlivý kráľ...

Zlé vlastnosti – závistlivá Holena, falošní radcovia, podlá a zlostná kráľovná v Snehulienke, planá macocha, zákerná striga, pažravý drak...

Ideme za Dobšinským

Jedného dňa sme sa rozhodli, že pôjdeme navštíviť rodisko Pavla Dobšinského. Ale nevedeli sme, kde to je. Dozvedeli sme sa, že sa narodil v obci Slavošovce. Chceli sme sa poďakovať za to, že zozbieral tak veľa rozprávok! Bolo to od neho veľmi šľachetné a pekné.

Soľ nad zlato

Rozprávač: Kráľ si raz predvolal svoje tri dcéry. Chcel zistiť, ako ho majú rady.

Kráľ: No povedz ty ako prvá, moja najstaršia dcéra. Ako veľmi ma máš rada?

Najstaršia: Ja ťa mám rada ako všetky moje šperky.

Kráľ: No to som rád. Teraz povedz ty, prostredná!

Prostredná: Ja ťa mám radšej ako moje šaty!

Kráľ: To ti ďakujem, dcérenka. A čo ty, najmladšia?

Najmladšia: Môj milý ocko, ja ťa mám radšej a si pre mňa vzácnejší ako soľ.

Kráľ: Soľ?! Okamžite opusti môj hrad a nevracaj sa, pokým ti nebudem vzácnejší!

Najmladšia: Ale otecko, veď soľ je veľmi vzácna.

Kráľ: Keď tak hovoríš, dokážem ti opak. Prežijeme aj bez nej. Odteraz sa soľ v našom kráľovstve používať nebude!

 

text: Pavol Dobšinský