Elena Čepčeková

* 26. január 1922, Dolná Ždaňa – † 6. január 1992, Bratislava

Bola raz jedna pani, ktorá mala veľmi rada deti. Volala sa Elenka. Pekné meno, však? Aj ona sama bola hravá ako dieťa. Prichádzala s nápadmi, aké schádzajú na um najmenším. Nielen deťom, ale dokonca i maličkým včeličkám. To ju predurčilo stať sa spisovateľkou. Veď kto iný by sa prihováral včelám? Ešte tak medári, medovníkári, včelári, zoológovia. Ale Elenku chytilo za srdce práve spisovateľské povolania.

„Bzzz, bzzz!” Preletelo čosi okolo Lupy. Lupa sa zahnala, ale nič netrafila. Nanešťastie, keď trafíte včelu, môže vás poštípať. 

„Bzzz, bzzz!” Letí bzučo okolo Lupy druhý raz. 

„Ale no, chceš mi vari niečo povedať?” oborila sa trochu vyľakane na okrídlenca Lupa. Jej slová sa niesli vánkom. K bzučiacemu čudu nedoľahli. Lupa ho ani nevidela. Preto ani nevedela, ktorým smerom sa k bzučadlu prihovárať. „Dobré mravy kážu pozerať sa svoju spolubesedníkovi do očí. Nuž tak sa ukáž, včela, osa, mucha, čmeliak, či čo si?” 

Nato krídelká pristáli na Lupe. 

„Tak predsa ma počuješ. A dokonca aj vidíš. Veď máš také veľké oči,” podotkla Lupa, „ale ty nie si obyčajná včielka.” 

„Som Elenkina Meduška,” predstavila sa malá včelia slečna. 

„Ty poznáš Elenku Čepčekovú?” spýtala sa Lupa. 

„Pravdaže, Čepčeková, rodená Kaššová,” odvetila a tváriac sa múdro dodala, „prozaička, poetka, dramatička. Aj mňa vymyslela.” 

Meduška vzala Lupu bez pýtania do rúk a rozletela sa spoločne s ňou ponad lúku plnú kvetov. Leteli ponad Banskú Bystricu i ponad Zvolen, kde kedysi Elenka chodila do škôl. Na lúkach pod letiacou Meduškou a Lupou sa akoby zázračne odkrývali obrazy z autorkinho života: Ako bola redaktorkou časopisu Ohník i časopisu Zornička. Ako sedela za stolom a písala rozprávkové seriály pre rozhlas i televíziu. Ako jej záležalo na detskom čitateľovi a detských čitateľkách, ktorým zasvätila celý svoj život. 

„Aha, tu je kniha, z ktorej som vyletela,” pristála Meduška zrazu na neďalekej bielej margarétke, na ktorej bola hrubá kniha s názvom Meduška. Vedľa na fialke zakvačená bola kniha Meduškin košíček rozprávok a básničiek. A neďaleko na prvosienke zas kniha s názvom Meduška a jej kamaráti. 

Meduška do knihy nazrela Lupou. Pred našou dobrodružnou dvojicou sa odhalili nové príbehy, ktoré do knižky dopísali druháčikovia zo Zvolena.