Mária Rázusová-Martáková
Žilinský kraj
Mária Rázusová-Martáková
* 28. jún 1905, Vrbica – † 5. august 1964, Bratislava
„Chodím si tak potom našom slovenskom svete, chodím, ale veľa toho ešte neviem,” húta si Lupa.
Nato sa z konára vysokej okolo tristoročnej lipy veľkolistej ozve slávik: „Tak si aspoň, zaspievajme.”
„Čože by sme si zaspievali o spisovateľoch a poetkách?” pripustila trochu rozpačito Lupa.
„O nich piesne neviem, ale o kvetoch by som básnil v notách až-až,” nedal sa odbiť slávik.
„Ty si už ako Mária Rázusová-Martáková,” povedala mu Lupa, „aj tá o kvetoch od nevidím-do nevidím básnila. Prírodu mala veľmi rada. Ozaj, nebola aj učiteľkou? Možno by sa v jej rukopisoch našlo niečo múdre.”
Slávik ponúkol Lupe svoje krídla. Lupa mu sadla na chrbátik a spolu leteli po stopách prozaičky a poetky Márie až do jej rodnej Vrbice. V malej, takmer vtáčej búdke, aké dnes často vidieť popri cestách a aké slúžia na vymieňanie kníh medzi čitateľmi, našiel slávik knihu Hojdalička, hojda a pod ňou aj knižku Kozliatka. Na oboch stálo meno Rázusovej-Martákovej.
Lupa na knihy zamerala svoje obrovské oko a slávik, hľadiac cez Lupu, v spevavom prevedení začal predčítavať básne. Jeho recitácia znela ako hudba. Okolo búdky sa zhŕklo mnoho vtáčat, chrobákov, včiel, ale aj párno a nepárnokopytníkov. A tí počúvali a počúvali slová z Máriiných kníh. Recitál odmenili aplauzom.
„Dobrá škola,” poznamenali jednohlasne pri odchode dve zvieratá – dvojčence, „veľa sme sa naučili o prírode, v ktorej žijeme.”
V tej chvíli to Lupe docvaklo, učiť sa o spisovateľoch a spoznávať ich život sa vždy spája aj so širším vzdelaním. Prostredníctvom ich diel odhaľujú sa pred nami otázky zemepisu, prírodopisu, vlastivedy, jazyka, matematiky i fyziky.
Lupa pozvala zvieracie osadenstvo, aby prišli aj nabudúce pred vtáčiu búdku s knihami. Vraj sa budú čítať diela malých šikovných detských autorov, ktorí sa nechali inšpirovať dielom Márie Rázusovej-Martákovej.
